Prvá zmienka o farnosti
Prvá písomná zbierka zmienka o Beluši pochádza z roku 1330. Farnosť sa po prvýkrát spomína pod názvom „de Delna Belus“ v pápežských desiatkoch z rokov 1332 – 1337 vo veľkom registri, zostavenom pápežskými kolektormi o zaplatených desiatkoch, kedy miestny farár označovaný začiatočným písmenom N. (asi Nicolaus, teda Mikuláš) desiatok nezaplatil. Pápežská kúria v Avignone predpísala desiatky užívateľom cirkevných benefícií v Uhorsku, vyberaných pre potreby Svätej stolice. Podľa záznamov nebola farnosť vtedy v najhoršej hospodárskej situácii, v tých časoch patrila medzi najbohatšie.
Podľa desiatkového súpisu z roku 1507 do farnosti Beluša (parochia Belus) patrilo mestečko Beluša (oppidum Bellus), Podhorie a Hloža (Hlozie). Uvádza sa v ňom, že vo farnosti bývajú poddaní, ktorí zaplatili desiatok vo výške 40 zlatých, Podhorie – 8 poddaných zaplatilo desiatok vo výške 2 zlaté a 26 denárov a Hloža – 10 poddaní, ktorí zaplatili desiatok vo výške 2 zlaté a 30 denárov.
Od založenia farnosti nie je ani jedna zmienka o farároch, ktorí tu pôsobili pred reformáciou. A predsa v kanonickej vizitácii z 11. novembra 1728 sa nachádza jeden krátky odstavec, kde sa nachádza meno kňaza, ktorý tu pôsobil v roku 1542: „Súčasný pán farár v jednom starom misáli z roku 1546 našiel zmienku o miestnom farárovi Michalovi Moškovi, ktorý pre svojich nástupcov zaznamenal, že vtedy farár z mlyna z ilavskej farnosti každoročne dostával desať korcov múky alebo 6 ¾ merice. Zároveň mlynár nemusel dostať nič od miestneho farára. Na budúcu pamiatku tejto udalosti tu doslovne opisujem slová nebohého Michala Mošku: Ja, Michal Moško, pamäti zverujem všetkým duchovným spolubratom, že z farského mlyna patrí farárovi múka a žiadna časť z nej nepatrí mlynárovi. V roku Pána 1542. Michal Moško, v. r. “
Obdobie reformácie
V roku 1549 prenikla do Beluše reformácia zásluhou Mikuláša Poláka, ktorý tu vyše 50 rokov pôsobil ako evanjelický farár. V roku 1591 si ho evanjelici zvolili za dekana. Z tohto obdobia sa nám zachoval aj dokument, ktorý hovorí o dolnotrenčianskom senioráte, kde sú doložené školy, ktoré vznikli do žilinskej synody a tam sa okrem iných spomína aj Beluša, kde je v roku 1560 založené evanjelické lyceálne gymnázium. Jeho rektormi sú: Ján Krno, Štefan Mitis Bánovský, od roku 1580 tu pôsobí Mikuláš Černeli, v r. 1603 Ján Ladislaides, v r. 1621 Ján Černeli, v r. 1642 – 1646 Juraj Trnula, v r. 1651 Ondrej Peták, v r. 1651 – 1654 Martin Cehener, v r. 1654 Jakub Herman, v r. 1660 Pavol Durinka, v r. 1661 Martin Cabkazi, v r.1666 Ján Láni Ilavský. Ako posledný rektor sa uvádza Michal Caban v r. 1668, kedy pod náporom protireformácie gymnázium zaniklo a škola sa stala čisto katolíckou.
Evanjelickí duchovní pôsobili v Beluši do 3. 3. 1673, kedy cisársky generál Strassoldo vyhnal evanjelického kazateľa Mateja Schmidela, ktorý zo strachu o svoj holý život a pred predajom za galejníka podpísal reverz, prestúpil na katolícku vieru a vrátil kostol spolu aj s farou katolíkom. Začínajú sa písať aj farské matriky, a to krstná od 4.1.1675, sobášna od 6.1.1675 a úmrtná od 20.1.1675.
V čase rákociovského povstania sa obnovili niektoré luteránske farnosti aj školy. V Beluši pôsobil Ján Molitoris Košecký do 12. 1. 1706. Len niektoré väčšie protestantské zbory si mohli dovoliť zakúpiť organ a platiť aj organistu. V Beluši sa spomína ako kantor Gašpar Višňovský a Ján Niclecia, takisto sa spomína aj kúpa organu za 120 ríšskych toliarov.
Svetskí patróni žiadali niekoľkokrát trenčiansku stolicu o dovolenie postavenia partikulárneho kostola pre evanjelikov v Beluši, ale nikdy ho nedostali. Tí povolili postaviť kostol len v Púchove a v Trenčíne.
Evanjelické vizitácie
Z čias správy farnosti Beluša evanjelikmi sa zachovalo niekoľko vizitácií. Najstaršia evanjelická vizitácia pochádza z roku 1611. Farnosť Beluša vizitoval Eliáš Láni. V nej spomína, ako v kostole v roku 1560 na severnej strane lode odstránili niekoľko obrazov namaľovaných na stene kostola, aby tu mohli umiestniť empory, pretože vo farnosti je veľký počet veriacich. Nasledujúce vizitácie sú z roku 1619, 1625, 1629, 1643, 1649, 1654, 1706 a k tomu treba ešte pripočítať tvz. „Litera restitucione“ z roku 1705. Katolíkov v Beluši bolo toľko, koľko sa zmestilo do kaplnky v susedstve a duchovnu správu vykonávali farári z Podskalia a zo Slopnej.
Katolícke vizitácie
Najstaršia zachovaná katolícka kanonická vizitácia farnosti Beluša je súčasťou vizitácií fár trenčianskeho archidiakonátu Nitrianskeho biskupstva z rokov 1674 – 1863. Zachované vizitácie sú: 3.11.1674, 19.7.1688, 30.1.1691, 22.12.1692, 15.3.1694, 7.5.1695, 5.6.1697, 26.1.1700, 29.11.1713, 11.11.1728, 30.8.1766, 18.10.1797, 9.7.1815, 27.7.1830, 14.6.1931.
Z týchto vizitácií máme zachytený presný prehľad správcov farnosti od roku 1674 až po súčasnosť. Uvediem tu ich chronológiu aj s rokmi ich pôsobenia vo farnosti: Peter Divák (1674 – 1701), Mikuláš Klačanský (1701 – 1705), Štefan Jakubek (1706 – 1709), Štefan Nozdrovický (1709 – 1711), Ondrej Tomašovič (1711 – 1715), Juraj Palkovič (1715 – 1735), Štefan Figuli (1735 – 1752), Ondrej Repassy (1752 – 1762), Jozef Nejedlý (1763 – 1776), Pavol Vágry (1776 – 1789), Karol Szajtler (1789 – 1803), Ján Fábry (1804 – 1815), Ján Uhliarik (1815 – 1835), František Xaver Beck (1835 – 1859), Štefan Rehák (1859 – 1860), Ľudovít Szauter (1862 – 1903), Pavol Kuna (1903 – 1904), Andrej Bereghi (1904 – 1920), František Feréngi (1920 – 1921), Štefan Fridrichovský (1921 – 1945), Peter Macko (1945 – 1946), Matej Zboja (1946 – 1962), Emil Januš (1962 – 1963), Mons. ThDr. Ladislav Belás (1963 – 1970), Pavol Vanko (1971 – 1974), Rudolf Korec (1974 – 1979), Ján Zicho (1979 – 1992), František Pekara (1992 – 2004), Marek Kotlárik (2004 – 2013), Vladimír Štefánik (2013).
