Kostoly a kaplnky

Beluša

Farský kostol sv. Alžbety Uhorskej

Farský kostol, ktorý je od začiatku jestvovania farnosti zasvätený k úcte sv. Alžbete Uhorskej, bol postavený ako gotický a bol priestranný, je postavený z kameňa a nie z pieskovca, ako sa uvádza v mnohých literatúrach. Svätyňa je zakončená klenbou. Nad svätyňou vo vežičke (tzv. sanktusnik) sa nachádzal malý zvon. Vo svätyni bol gotický oltár starobylého tvaru a zároveň aj kamenné pastoforium (zachovalo sa dodnes), na druhej strane oltára bolo aj tzv. libriferium spolu so sedesom pre kňaza a miništrantov, ale tie sú zamurované. Pod kostolom by mala byť krypta, no nikde nie je k nej zatiaľ nájdený vchod.

Kostol prešiel mnohokrát rôznymi prestavbami, a to v roku 1560, kedy evanjelici pristavali k severnej stene empory, 1711 — kedy bol kostol prestavaný do baroka, a posledný väčší stavebný zásah bol v rokoch 1825 – 1830, kedy zhorela strecha a veža kostola, tie boli nasledovne opravené, ďalej bola pristavená bočná loď a sakristia, v rokoch 1940 – 1943 sa previedli rozsiahle úpravy vo vnútri kostola a veže, dodnes však nestratil stopy svojej starobylosti.

Podľa kanonickej vizitácie z roku 1674 na hlavnom, ešte vtedy gotickom oltári, stála socha Panny Márie s malým Ježiškom na rukách, ktorú obklopovali sochy sv. Alžbety Uhorskej a sv. Márie Magdalény. Medzi kalichmi bol evidovaný aj jeden medený kalich, ktorý bol darom ilavských mešťanov.

V interiéri kostola sa v 18. storočí uplatnil barokový sloh, o čom svedčí hlavný oltár, bočný oltár Ukrižovania a kazateľnica. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1766 na zbarokizovanom hlavnom oltári s plastickým vyobrazením Svätej Trojice bol už obraz sv. Alžbety Uhorskej. Obraz bol v roku 1879 nahradený novým od svetoznámeho maliara Jozefa Božetecha Klemensa a na oltári dominuje dodnes. Z 18. storočia pochádzajú vzácne a posvätné relikvie: čiastka zo Svätého Kríža z Mantovy, iná čiastka zo Svätého Kríža Spasiteľa z Ríma a kostička z telesných ostatkov sv. Alžbety Uhorskej z Viedne.

Pri rozsiahlom požiari, ktorý postihol Belušu 15. 9. 1827, zhorela strecha kostola i veže, a pri ktorom sa roztavili aj zvony. Konsekračná listina kostola je z 1. 7. 1832, kedy ho slávnostne konsekroval nitriansky sídelný biskup Jozef II. Vurum. Počas prvej svetovej vojny, 6. 10. 1916, zrekvirovali päť zvonov pre vojenské účely — chýbajúce zvony sa nahradili novými v roku 1923 z milodarov Belušanov žijúcich v Amerike. Výška veže aj s krížom merala 41 metrov.

Ďalšie väčšie úpravy: kolorované plastiky krížových ciest (1928 – 1929), posledná rozsiahla stavebná úprava a nová výmaľba (1940 – 1943), nový organ (1958), vitrážové okná od V. Hložníkovej so sv. Cyrilom a Metodom (1970), reštaurovanie malieb a oltárov (1985), obnova fasády (2002), reštaurátorský výskum a odhalenie renesančných fresiek z roku 1631 (2012), zreštaurovanie fresky „Božie oko“ v presbytériu (2012) aj konsekračných krížov na stenách (2013).

Beluša

Kostolík sv. Fabiána a Šebastiána

Vedľa farského kostola v Beluši sa nachádza starý kostolík, ktorého história siaha až do obdobia prvých písomných zmienok o obci. Podľa nich kostolík ako sídlo farnosti, rovnako ako Beluša, musel vzniknúť najneskôr okolo roku 1330, podľa iných zdrojov (Súpis pamiatok na Slovensku z r. 1967) ho možno datovať až do 2. polovice 13. storočia. Dĺžka kostolíka je rovnaká ako dĺžka štvrtého kostola v Mikulčiciach na Morave. Portál kostolíka je už ranogotický, pôdorys a okná sú ešte románske. V interiéri sa zachovali zvyšky fresiek. Napriek reformácii, keď správu farského kostola prevzali protestanti, kostolík vždy zostal v rukách katolíkov.

Prvé písomné údaje o kostolíku pochádzajú z kanonickej vizitácie z 19. júla 1688 — podľa nej bol zasvätený sv. Fabiánovi a Šebastiánovi. Počas vlády protestantského rodu Ostrošičovcov bola kaplnka zrušená ako kultové miesto; neskoršie vizitácie (1728, 1766) potvrdzujú, že zostala v rukách katolíkov, hoci ju farár zmenil na kostnicu — zhromažďovali v nej kosti zo zrušeného cintorína pri kostolíku. Za farára Pavla Vagryho kosti preniesli na nový cintorín a kostolík krátko slúžil ako farská sýpka, kým nepostavili novú pri budove fary.

Pamiatkový výskum rozdelil stavebné dejiny kostolíka do 4 etáp a 7 úprav — postavený bol ako ranogotická jednoloďová stavba na prelome 13. a 14. storočia, s jediným vstupom ranogotickým portálom na západnej strane. V 17. storočí dostal novú omietku a dlažbu, na prelome 17. a 18. storočia pribudla drevená empora a tabuľový strop. Ďalšie opravy strechy a fasády nasledovali v rokoch 1817, 1968 – 69, 1990 a naposledy 2004 – 5, kedy zosilnili drevený krov a vymenili šindľovú krytinu.

V niektorých prameňoch sa kostolík uvádza aj pod názvom Kaplnka sv. Anny (prvý raz vo vizitácii z roku 1766), skoršie pramene však uvádzajú pôvodné zasvätenie sv. Fabiánovi a Šebastiánovi. Je národnou kultúrnou pamiatkou a patrí medzi najstaršie zachovalé stavby na Slovensku — autentický doklad o vývoji sakrálnej architektúry na Považí aj na celom Slovensku.

Hloža

Kostol Sedembolestnej Panny Márie

Základný kameň posvätil Svätý Otec sv. Ján Pavol II. 22. apríla 1990 v Bratislave, autorom projektu je Ing. arch. Jozef Ďurko, rodák z Beluše a člen Komisie pre výstavbu kostolov pri Arcibiskupskom úrade v Trnave. V máji 1990 sa začali zemné práce, ešte za pôsobenia vdp. Jána Zichu, stavebné práce zakončil vdp. František Pekara. Posviacku kostola vykonal 15. 9. 1994 Mons. Ján Chryzostom kardinál Korec, SJ, nitriansky sídelný biskup.

Vzorom pre stavbu bol škandinávsky typ kostolov, vnútorná kapacita je pre 400 osôb. Kostol symbolizuje Ježiša Krista — hlavná loď s vežou predstavuje jeho telo a dve bočné prístavby otvorenú náruč; veža aj s krížom dosahuje výšku 27 metrov.

Kostol má tri zvony — dva odliali v miestnej zvonolejárskej firme Kovex v roku 1995, jeden pochádza z roku 1970 z dielne pána Tkadleca z Halenkova. Najväčší zvon (300 kg) nesie meno Sedembolestnej Panny Márie, stredný (220 kg) sv. Jána Nepomuckého a najmenší (60 kg) sv. Františka z Assisi. Posviacku zvonov vykonal 8. 12. 1995 Mons. František Rábek, nitriansky pomocný biskup.

Na hlavnom oltári je socha Sedembolestnej Panny Márie od majstra Jozefa Lišku z Malej Čiernej pri Rajci. Na bočných stenách visí drevená krížová cesta z dielne Jozefa Cibulku z Rajca, posvätená 12. 2. 1997. V interiéri prevažuje jednoduchá drevená výzdoba.

Hloža

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého

Nachádza sa v Hloži. Bola postavená v roku 1766 vďaka vtedajšej svetskej patrónke obce, zbožnej barónke Judite Tolvayovej, vdove po Imrichovi Motešickom. Je murovaná, pokrytá plechom, postavená v klasicistickom slohu s polygonálnym pôdorysom. V interiéri na oltáriku je baroková socha sv. Jána Nepomuckého z druhej polovice 18. storočia.

Svätá omša sa v kaplnke slúži každý rok z príležitosti sviatku sv. Jána Nepomuckého. Prvá svätá omša sa tu slúžila 16. mája 1767, odvtedy sa táto tradícia stále zachováva.

Belušské Slatiny

Kostol Božského Srdca Ježišovho

Kostol sa nachádza v Belušských Slatinách. Rastúci počet obyvateľov kúpeľnej osady, ale aj počet najmä v letnej sezóne prichádzajúcich hostí si vyžadoval osobitný sakrálny objekt. Anton Židek, vtedajší podskalský farár, bol jedným z hlavných iniciátorov stavby kostolíka. Plány kostola vyhotovil nitriansky staviteľ Eduard Dombay 30. apríla 1927. Inšpirovaný románskou kaplnkou vedľa farského kostola navrhol postaviť kostol v neorománskom štýle. Kostolík vysvätil nitriansky biskup 15. júla 1928.

V interiéri kostola sú tri oltáre — na hlavnom je socha Ježiša Krista, na dvoch bočných sochy Panny Márie a sv. Jozefa. Na triumfálnom oblúku je nástenná maľba vyjadrujúca Ježišov výrok „Nechajte maličkých prísť ku mne“. V interiéri je aj krížová cesta. Celková renovácia kostola v interiéri aj exteriéri prebehla v roku 1990.

Podhorie

Kaplnka Panny Márie Kráľovnej anjelov

Vznik pôvodnej kaplnky v Podhorí sa datuje do roku 1921, kedy ju postavili z milodarov obyvateľov. Kaplnku rozšírili a prebudovali v roku 1925. Na oltáriku je socha Panny Márie s malým Ježiškom na rukách.

V kaplnke sa raz ročne, v nedeľu po sviatku Nanebovzatia Panny Márie, ktorý pripadá na 15. august, slúži sv. omša.