Sviatosť birmovania tvorí spolu s krstom a Eucharistiou jeden celok sviatostí uvádzania do kresťanského života. Sviatosť birmovania dáva pobirmovaným osobitný dar Ducha Svätého, aby sa hlbšie včlenili v Krista, pevnejšie spojili s Cirkvou, a obdarúva ich silou, aby ako praví svedkovia šírili a bránili v kresťanskú vieru slovom a skutkom.
Príprava na birmovanie má viesť kresťana k intímnejšiemu zjednoteniu s Kristom, k živšej dôvernosti s Duchom Svätým, s jeho činnosťou a s jeho darmi a vnuknutiami, aby mohol lepšie vziať na seba apoštolské povinnosti kresťanského života. Preto sa má birmovná katechéza usilovať o prebudenie vedomia príslušnosti ku Kristovej Cirkvi, a to tak k všeobecnej Cirkvi, ako aj k farskému spoločenstvu, ktoré má osobitnú zodpovednosť za prípravu birmovancov. (KKC 1309)
Birmovný rodič – jeho úlohu definuje Kódex kánonického práva: „Birmovanec má mať podľa možnosti birmovného rodiča, ktorého úlohou je starať sa, aby sa pobirmovaný správal ako opravdivý Kristov svedok a aby verne plnil povinnosti, ktoré s touto sviatosťou súvisia.“ (Kán. 892)
Birmovným rodičom môže byť len ten kresťan – katolík, ktorý:
- prijal sviatosť Eucharistie a birmovania;
- má úmysel plniť vyššie uvedenú úlohu birmovného rodiča;
- zavŕšil šestnásty rok života;
- vedie život primeraný viere (pristupuje pravidelne k sviatostiam);
- nebol postihnutý nijakým kánonickým trestom;
- nie je otcom alebo matkou birmovanca.
Vo farnosti sa vysluhuje veriacim sviatosť birmovania každé dva-tri roky od termínu poslednej birmovky, po príprave a osvedčení kresťanskej viery a života birmovancov.
Príprava mládeže na sviatosť birmovania prebieha počas hodín náboženstva a na stretnutiach pre birmovancov. Dôvodom na oddialenie prijatia sviatosti birmovania je:
- nepravidelná účasť na slávení Eucharistie
- neprijímanie sviatosti zmierenia
- pohoršujúci život a správanie
- dvojka zo správania na vysvedčení
Pretože ste synmi, poslal Boh do našich sŕdc Ducha svojho Syna a on volá: ‚Abba, Otče!’ (Gal 4,6)